História
História
V Trenčianskej Teplej bol v období druhej svetovej vojny veľmi dobrý pästiarsky oddiel, ktorý pod vedením trénera Šuleka vychoval niekoľko majstrov Slovenska. Do neďalekej Teplej sa chodievali pozerať aj Dubničania. Požiadali trénera Šuleka aby ich tiež začal trénovať. Slovo dalo slovo a v roku 1941 začali pod jeho vedením tréningy prvých adeptov tohto športu, medzi ktorých patrili Vankovci, Husár, Sakala, Kadlec, Beck, Solík, Poruban, Cyprián a ďalší. Výbornou posilou mladého oddielu sa stal Plzenčan Šedivec, ktorý bol majstrom Čiech a do Dubnice prišiel v roku 1942.
Rok po začatí tréningov sa dubnickí borci zúčastnili majstrovstiev Slovenska v Pezinku, na ktorých sa F. Vanko vo váhe do 67 kg prebojoval až do semifinále. Prvé priateľské stretnutie v Trenčíne, ktoré sa skončilo v pomere 8:8 naznačilo, že tento druh športu zapustí v Dubnici hlboké korene. Do Dubnice postupne prichádzali ďalší výborní pästiari , ako Skalický
V roku 1949 na II. Nováčikovských majstrovstvách Slovenska získali tituly majstrov Dian, Dušák a Švec, Slivoňovi a Vlachynskému patrili druhé miesta a Belianskemu tretie.
V roku 1950, ktorý nebol mimoriadne úspešný, pretože sa pästiari zachránili len vďaka rozšíreniu súťaže o dve mužstvá, uskutočnilo sa v Dubnici prvé medzištátne stretnutie ČSR- Fínsko. Potešiteľné bolo, že sa 2 tisícom divákov vo farbách Československa predstavilob aj domáci borec Švec.
O rok neskôr muži vybojovali 28 víťazných stretnutí a po rozhodujúcom víťazstve nad Iskrou Svit v pomere 12:8 získali titul majstra Slovenska v družstvách. Krajské majstrovstvá jednotlivcov v Ružomberku sa v roku 1952 niesli v znamení invázie dubnických pästiarov. Zvíťazil Pavlovič, obaja Gondášovci, Kadlec, Doktor, Meliš, Florek, Pekarík.
Na majstrovstvách Slovenska družstiev ročníka 1954-55, ktorých sa okrem Dubnice zúčastnili mužstvá Iskra Bratislava, Ikra Svit, Lokomotíva Trnava, Merina Trenčín a Spartak Nové Mesto nad Váhom, získalo družstvo Dubnice opäť majstrovský titul.
Po významných úspechoch úroveň dubnického pästiarstva poklesla. Viacerí starší športovci prestali športovať a náhrady za nich nebolo. V júni 1956 sa stal členom pästiarskeho oddielu víťaz olympijských hier 1952 v Helsinkách v perovej váhe Ján Zachara. Zúčastnil sa aj olympijských hier v 1956 Melbourne.
Tréneri Zachara a Doktor začali s výchovou dorastencov. Dobrá príprava dorastu sa odzrkadlila už na krajských dorasteneckých majstrovstvách v roku 1959 , na ktorých zvíťazil Pakši, Kováč, Bajčík a Karolyi. Pakši svoje úspechy potvrdil aj na majstrovstvách ČSR, kde sa prebojoval do finále. Ako veľký talent sa začal ukazovať Mládek.
V septembri 1959 zvolili nový výbor. Jeho cieľom bolo pozdvihnúť úroveň na takú výšku, ktorá by zaručovala víťazstvo v oblastnej súťaži a postup do I. ligy. Na začiatku roku bol oddiel kompletne vystrojený a odhodlaný splniť vytýčený cieľ.
O víťazovi oblastnej súťaže rozhodoval dvojzápas s TJ Dimitrov Bratislava, víťaz mal reprezentovať Slovensko na kvalifikačnom turnaji o postup do 1. ligy. V prvom stretnutí zvíťazila Dubnica 12:8 a keďže v odvetnom stretnutí v Bratislave dokázali dubnickí borci remizovať 10:10 , stali sa účastníkmi kvalifikačného turnaja. Tento dôležitý turnaj sa začal v januári 1961 za účasti mužstiev Dukla Most, Slavoj Žiškov, Sokol Mistřín a Spartak Dubnica. V rozhodujúcom zápase v apríli 1961 porazilo mužstvo Spartaka v sále závodného klubu Sokol Mistřín v pomere 14:6 a postúpilo do 1.ligy. I na turnaji o postup na majstrovstvá republiky boli naši pästiari úspešní. V prvom roku ligového účinkovania skončil Spartak Dubnica na peknom 4. mieste. Okrem tohoto úspechu získal Vojto Stantien ako prvý športovec Dubnice titul juniorského majstra republiky.
V auguste 1962 prebral tréningy dorastencov opäť Janko Zachara. Od roku 1963 získal oddiel mnoho úspechov po domácom aj zahraničnom poli. Na košických majstrovstvách ČSSR získal Stantien opäť 1. miesto , Ruppert bol druhý a Brix s Brázdilom obsadili 3. miesto. Na medzinárodnom turnaji v Lipsku získali naši borci 6 víťazstiev. V 1. lige ročníka 1962-63 postúpila Dubnica o stupienok a skončila na 3.mieste.
Previerkou činnosti oddielu boli 40. jubilejné majstrovstvá republiky v pästiarstve, ktoré sa uskutočnili v novembri 1966 v dubnickom dome Kultúry ROH za účasti 71 borcov. Titul majstrov získal Stantien, Mládek a Hřebíček, druhé miesto Brázdil a Rybánsky, tretie Kudlačík a Malinák. Bol to jeden z najväčších úspechov dubnických pästiarov.
Rok 1967 priniesol pre našich pästiarov úspechy. Na ME v Ríme sa zúčastnilii Mládek a Stantien. Stantien sa prebojoval do semifinále a získal bronzovú medailu.
Majstrovstvá republiky mužov – jednotlivcov pre rok 1969 sa uskutočnili opäť v Dubnici. Majstrovské tituly získali: Pražienka, Brázdil a Stantien. Druhé miesta Morávek, Ožvoldík, Rybanský a Čúz, tretie miesta Ivan, Mládek a Bučko, teda kompletná dubnická desiatka sa prebojovala aspoň do semifinále. To však bola len predohra k najväčšiemu úspechu. Remízou v stretnutí v Karlových Varoch získal náš oddiel prvý raz titul majstra republiky v družstvách.
V roku 1970 sa majstrovský titul nepodarilo obhájiť, neznamenalo to však ústup do úzadia. Po víťaznom stretnutí v poslednom majstrovskom zápase extraligy v Ústi nad Labem , v ktorom Spartak SMZ zvíťazil 12:8, stali sa naši pästiari druhý raz majstrami republiky v družstvách pre rok 1970-71.
Po úspešných rokoch 1969 a 1971 Dubničania nezaspali na vavrínoch, práve naopak. Chlapci nesklamali a víťazstvom 12:8 obhájili titul majstra republiky aj v roku 1972.
Dôležitý medzník pre box na Považí bol rok 1975. Vtedy sa začali zriaďovať strediská vrcholového športu . V Dubnici popri cyklistike aj pre box detašované stredisko vrcholového športu mládeže. Cieľom bolo sústrediť talentovaných športovcov z celého SR a vychovať z nich úspešných reprezentantov. V rokoch 1975 a 76 bola Dubnica poverená usporiadať najvýznamnejšie pästiarske podujatie na Slovensku- Turnaj SNP a Veľkú cenu Slovenska. Obe akcie mali vysokú športovú úroveň.
V roku 1978 sa majstrom republiky z mužov stal Pavlov a v doraste Strnád a Tašár. Pavlov okrem toho vyhral aj niekoľko medzinárodných turnajov a zúčastnil sa na MS v Belehrade, kde bojoval o bronzovú medailu. Za tieto úspechy ho vyhlásili za najúspešnejšieho pästiara republiky.
Rok 1980 sa začal pre Dubničanov opäť úspešne . Na majstrovstvách Slovenska získali naši borci 6 zlatých medailí. Boli to: Madura, Očkai, Dančišák, Jantula, Tašár, Kolárik.
Svoje kvality Dubničania dostatočne zúžitkovali aj na majstrovstvách republiky v Bratislave. Zlaté medaily získali Madura, Šopor a Pavlov.
Po dvanástich rokoch mala Dubnica zásluhou Miroslava Pavlova opäť zástupcu na OH Moskva.
Miroslav Pavlov získal za dosiahnuté výsledky a úspešnú reprezentáciu titul Majster športu.
V roku 1981 sme si v Dubnici nad Váhom pripomenuli 40. výročie organizovaného boxu. Na oslavách sa ako hosť zúčastnil aj Julo Torma , ktorý na OH v roku 1948 získal zlatú medailu.
Významný úspech v roku 1985 dosiahol Michal Franek , keď na Majstrovstvách sveta juniorov získal zlatú medailu.
V roku 1986 TJ Spartak, podnik Závody ťažkého strojárstva a mesto Dubnica nad Váhom dali do prevádzky novú modernú športovú halu.
V roku 1989 sa v športovej hale v Dubnici uskutočnili majstrovstvá ČSSR. Zlaté medaily získali Torák, Štiffel, Gavenčiak.
V roku 1994 sme si v Dubnici pripomenuli 75. výročie slovenského boxu. Zúčastnilo sa na ňom vyše 80 bývalých úspešných pästiarov a funkcionárov.
Na valnom zhromaždení Slovenského zväzu boxu v Bratislave, bol za nového prezidenta SABA zvolený Miloslav Ďuriš z Dubnice nad Váhom. Týmto bol ocenený celý dubnický box.
Medzi najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1997 bol v Bratislave zaradený aj Rudolf Dydi z Dubnice. Do galérie najlepších športovcov sa dostal vďaka získaniu bronzovej medaily na majstrovstvách sveta. Za trénera slovenskej reprezentácie bol zvolený Dušan Bučko. Vychoval veľa reprezentantov slovenského boxu, z ktorých mnoho z nich boxovalo v dubnickom boxing klube.
V roku 1997 sa nášmu reprezentantovi Rudolfovi Dydimu darilo aj na 9. majstrovstvách sveta v Budapešti. Zvíťazil v boji o bronzovú medailu. Bola to 1. medaila pre slovenského pästiara.
V roku 1999 Anton Dydi získal bronzovú medailu na Majstrovstvách Európy juniorov.
V roku 2000/2001, keď si oddiel pripomínal 60. výročie organizovaného boxu, dosiahli dubnickí pästiari opäť veľmi pekný výsledok. Stali sa majstrami Slovenska, a víťazi Medzinárodnej Interligy. V roku 2001 na silne obsadenom medzinárodnom turnaju o Veľkú cenu v Ústi nad Labem dobré výkony opäť podával Rudolf Dydi, keď vybojoval zlatú medailu.
V roku 2003 na Medzinárodnom turnaji o Veľkú cenu Ostravy si úspešne počínali aj dubnickí borci. Zlatú medailu získal Rudolf Dydi, bronzovú medailu získali Baláž a Blažo.
Dôležitou udalosťou v živote dubnického boxu bola voľba nového výboru a zmena názvu klubu z BK KOMET na BC DUBNICA.
V roku 2004 sme si v Dubnici pripomenuli 85. výročie organizovaného boxu na Slovensku.
V roku 2005 sa v Dubnici usporiadal medzinárodný turnaj GRAND PPRIX DUBNICA a po 2 ročníkoch sa tieto turnaje organizovali pod názvom GRAND PRIX SLOVAKIA. Tieto turnaje v Dubnici prebiehali až do roku 2010.
V roku 2008 si významné životné jubileum, 80 rokov, pripomenul olympijský víťaz z roku 1952 Ján Zachara. Podieľal sa veľkou mierou na úspechoch i reprezentácii dubnického boxu. Pri príležitosti tohto jubilea mu Mestské zastupiteľstvo v Dubnici nad Váhom udelilo najvyššie mestské ocenenie : Čestný občan mesta Dubnica nad Váhom.
V roku 2008 na Valnom zhromaždení Slovenskej asociácie boxerov amatérov bol za viceprezidenta SABA zvolený Ing. Jaroslav Šlesar, prezident BC Dubnica nad Váhom a za štátneho trénera opäť Dušan Bučko, tréner dubnického celku.
Od roku 2009 sa opäť boxuje celoštátna liga. V tomto roku sme si pripomenuli 90. výročie organizovaného boxu na Slovensku.
Okrem pästiarov sa Dubničania podieľali na rozvoj slovenského boxu aj ako tréneri, funkcionári aj rozhodcovia. Slovenskú republiku na medzinárodných podujatiach úspešne reprezentovali rozhodcovia Branislav Mitošinka a Milan Strnád, bývalý úspešný boxer dubnického tímu.
